Áno Bratislavčan, nie Blavák. Čítate správne. Sám som bol na
to upozornený chalanom, alebo skorej mladým mužom (32), narodeným v Bratislave.
Stretol som ho už už na konci mojich ciest po “Československu”
Chlapík, keď sa so mnou lúčil, mi srdečne podal ruku, mal pevný
stisk, ako správny chlap. Odzdravil som sa mu a vidím, že ponúka pomoc s kufrom
starenke. Ešte viac ma zahrialo pri srdci pivečko, o ktoré sa so mnou bez
váhania podelil, hoci mal len jedno. Prekvapil ma jeho prehľad o regiónoch
Slovenska, mal ho vynikajúci, poznal aj Novohrad J.
Borec precestoval hádam všetky “nekatalógové” krajiny Gruzínsko, Pakistan,
Irán, atď… dokonale zapadal do môjho zistenia.
Nie, nebol to žiaden prevratný objav. Nevynašiel som nový
Facebook ani Google. Len som znovuobjavil koleso. Musel som precestovať 1440
kilometrov, vypiť desiatky pív, minúť stovky eur aby som si zas a znova
uvedomil jedno…
Ľudia sú dobrí
Fakt! Ak ste fayn vy, budú na vás takí aj oni. Vraví sa, že
karma je kurva. No aj posledná prostitútka má city. Ak ju pomilujete nežne, ona
bude rovnaká (dúfam). Karma je kurva, ale funguje. Akí ste vy k ľuďom, takí sú
oni k vám. Chcete dôkaz ľudskej dobroty? OK! Here you are…
Chalanisko pred BarCampom
 |
| ilustračné foto z BarCamp-u |
Mal som prednášať v Žiline na BarCamp-e Nikdy som tam nebol a veľmi som sa tešil. Vystúpim na vlakovej stanici a volám Lukášovi:
“Bratu ako sa dostanem na stanicu Zárečie?”
“To pôjdeš len cez námestie a potom stale rovno”
“Oki, díki”
Stojím na zastávke a pýtam sa chalana. Odpoveď ma kus zarazila: ”A ktoré námestie hľadáš?”
Viem ja?
Potrebujem na Stanicu Zárečie – týpek pozrel na hodinky,
vraví :
”Ja ťa tam vezmem”
“Ideš mojim smerom?”
“Nie, opačným, ale vidím, že si stratený”
PECKA!
Cestou sme si podebatili, ukázal mi dobré reštiky, a dal
presné inštrukcie. Viete čo za to chcel? VôBEC NIČ!
Po prednáške som sa ponáhľal do BB. Prichýlil ma Kiabi a na ďalší deň Lukáš s Kamčou, ktorí sú mi už viac ako rodina. Som veľmi rád, že ich mám. Chcel som podporiť,
aspoň mentálne, Matúša a jeho super FrndžalicaFest. Matúš je človek, ktorého si
maximálne vážim a vďaka nemu som sa stal svedkom nevídanej udalosti…
Zázrak na Frndžalici
Cestou hore, od pokladne k pódiám, Mako zdvihol dve malé,
pollitrové plastové fľaše. Vtedy som tomu neprikladal nejaký ten väčší význam.
Však všade je všetko naokolo čisté. Pri tom, mi ako členovi TrashOut teamu,
poskočilo srdce.
 |
| Prvý ročník FrndžalicaFest začal veľmi peknú tradíciu |
Prišiel prvý človek, asi po 2minútach a 14 sekundách chôdze
od Stageu hodil fľašku do koša, nie na zem. Potom ďalší a ďalší. Každý by sa
cítil nepríjemne keby hádal veci na zem. Mako to dal, zmenil myslenie ľudí. No
moje hľadanie pravdy o dobre nekončilo. Vydal som sa na cestu do Prahy…
Praha je to město, město snú
 |
| zdroj:betkablog.infoblog.sk |
Sám na Václaváku. Roaming nefunguje, dátové prenosy sa nedali aktivovať, net v Starbucksoch a Mekáčoch mi nešiel. Slzy na krajíćku. Nepríjemný pocit sa ešte umocnil, keď chlapíka, čo sa pri mne zastavil 3x behom 15 minút ,odvádzali policajti v putách. Bol som hotový.
Riskol som to. Nemal som čo stratiť. Poprosil som chalana čo robil v bare aby mi požičal mobil. Asi videl, že som na tom dosť zle a neváhal. Požičal mi. Viete čo za to chcel? Orál! KLAMEM! Vôbec nič! No priznajte, nie je život super?
Ďalším dôkazom radosti žiť boli chalani. Hľadali ma tri
hodiny. 3 hodky si nedali pokoj, záležalo im na mne. Ďakujem krásne.
V Prahe sa mi podarilo toto dobro čiastočne aj vrátiť…Keď
som čakal na vlak do Blavy došiel za mnou mladík so slovami…
Nemáš 11 korún?
Práve som po 3 dňovej kalbe. Je to blbé, ale chýba mi 11
kaček na lístok domov, do Pardubíc. Hanbím sa, ale ozaj potrebujem.
Prečo nie? Mne sú už aj tak nanič a je to menej ako euro.
Nech sa páči, tu máš 20. Ďakujem, ale
potrebujem len presne 11. Nech sa páči, tu máš výdavok. OD-PA-DOL-SOM. Nie
všetci sú klamári a ťahajú z teba peniažky.
Vláčik do Brá-ti-slá-vy, a…
V Blave úžasní ľudia!
Prvý krát v živote mám pocit, že by som tam chcel bývať. Každý bol na mňa milý. Sestra sa o mňa úžasne postarala, Mirka – spolubývajúca bola milá a priateľská ako vždy, Katka mi dokonca ponúkla pohovor do práce. Na ktorý veľmi rád prídem.
Posledný deň v BA som šiel na pivko s dvomi babami čo mám
veľmi rád. Ráno s Katkou, večer s Majkou.
Potom sme šli na také miesto, z kade som sa ľahko dostal
tam, kam som potreboval. Ešte ma odprevadila na bus tak, aby som sa nestratil.
Toto si obrovsky vážim. Drobnosti, ktoré niekto urobí pre VÁS, sú to najviac čo
môžete dostať.
A Majka?
Dohodli sme stretko o 9:05 večer. Uuuuuuuu… nehľadajte za
tým nič. 21:05 a na zastávke nikto. V tom mi pípne sms. Budem kúsok meškať.
Úžasné. Mala by tom byť samozrejmosť, že keď niekam meškáte, tak date vedieť.
Ale ruku na srdce, koľkí to reálne robíte? O minútku volala. Skvelé, milujem
takúto starostlivosť.
Som človek, ktorý sa dokáže tešiť z drobností. Dodávajú mi
energiu a chuť do života. Sám sa ju snažím vrátiť iným.
Ako ste na tom vy? Čo vás naposledy potešilo?
Toto zažíva podľa mňa každý z nás. Je len na človeku z akej strany vidí konkrétne vzniknutú situáciu. Či sa nahnevá na niekoho, že mešká alebo sa poteší jeho ospravedlneniu cez sms. Či sa naštve aký je k nemu osud nespravodlivý a nadávať na všetko a všetkých, alebo bude hľadať riešenie ako to čo najrýchlejšie vyriešiť. Je to všetko o nás a našom zmýšľaní, o tom aký si svet spravíme a ako ho chceme vidieť. Či negatívne a stále len frflať, alebo pozitívne a tešiť sa s každého novo prežitého dňa! :))
OdpovedaťOdstrániťNeostáva mi nič iné len súhlasiť :) Tak ty sa zdáš, že si taká istá :)
OdpovedaťOdstrániťPS: Je veľmi milé, že si narazila na tento príspevok aj po trošku dlhšej dobe ako bol zverejnený (y)
Ďakujem tu veľmi pekne za komentár