Nebojte sa. Nepreplo mi a na knižky som rozhodne nezanevrel.
No dokáže ma nahnevať, dokonca až uraziť, keď sa “niekto” ,na tak posvätnom
mieste ako je kníhkupectvo, nevie správať k zákazníkom. Tu je moja dnešná
skúsenosť.
Umierajúce kníhkupectvo, úvod do poviedky
Vydali sme sa s kamošom, že si chce pozrieť dáke tie knižky.
Vstúpime dnu. Miestnosť krásna, priestranná. Tiahla sa až ďaleko dozadu.
Veľkosť priestoru ešte umocňovalo to, že v ňom boli len tri dámy. Aspoň vtedy
som si to o nich myslel.
ilustračné foto (zdroj) |
“Dobrý deň” –
pozdravím sa prvý, veď viem čo sa patrí.
Tri grácie si len tak niečo zašomrú popod nos. Bolo to akože “dobrý…” a pokračujú v družnom rozhovore. Keď prejdeme dozadu jedna z nich sa oddelí a príde k nám. Teda pristúpi. Bez slova. Na nepríjemne blízku vzdialenosť. Prekríži ruky a zazerá. Nie pozerá, ale zazerá. Stále bez jediného slova. Je mi to nepríjemné, tak hovorím Švaňťovi:
Hľadal som niečo z mojej obľúbenej motivačnej literatúry,
alebo knižky o podnikaní.
Všetko tam mali veľmi divne usporiadané. Vôbec som sa v tom
nevyznal. Kniha O Jobsovi a vedľa nej…, ani neviem čo to bolo…
To už teta, ktorá nepozná osobný priestor, zišla aj s
kamošom dole. Podľa mňa nevie rozprávať, ale za pokus to stojí:
“Prosím vás, mate knihy
aj nejak logicky usporiadané, alebo len tak hala – bala?”
“Logicky…”
“a to?...”
Ticho.
Stále ticho.
Nič
Sekundu, dve.
Minútu.
Odpovede som sa nedočkal...
Odpovede som sa nedočkal...
OK, j*bem na to. Od nej sa tej odpovede asi ani nikdy nedočkám. Škoda.
Zápletka
Dobre. Pozeráme si knižky náhodne. WOW konečne som natrafil
na motivačno- podnikateľskú časť. Škoda, že ma pri tom skoro seklo, lebo taký
bestseller a výborná knižka “4-hodinový pracovný týždeň” je na
úplne spodnej polici. To im kto robil rozloženie? Hneď vedľa “Muži
nechcú iba sex” Kua nech mi nehovoria, že to majú logicky usporiadané! Len
tak zo srandy sme ju otvorili. Bola riadne vtipná. Plná ironických výrokov
slávnych ľudí o mužoch. Zaujal ma výrok:
“Zamilovaní muži sú
ako zľavové kupóny, škoda ich je nevyužiť”
Na to si nemá teta, ktorá tak krásne pozerá na vás celý čas,
spomenula, že jazyk má aj na rozprávanie:
“Prepáčte, ale u nás sa nefotí!”
To fakt? Vyvalil som na ňu oči. Vyzerám snáď, že vám tu idem
odfotiť celú knihu?
“Ďakujem za
informáciu, ale dnes som tu naposledy”
Vyvrcholenie
Fotku som
vymazal. Knižku vrátil, ale chcel som jej ženskú mutáciu, Ženy netúžia iba po topánkach. Túto si vezmem.
-
Teliatko na mňa len tupo pozeralo. Úprimne? Nič
iné som od nej ani nečakal.
Tak som sa vydal smerom k pokladni.
“Môžem zaplatiť?”
“Jasné”
-
škoda, že som nevedel ktorej, lebo sa stále
debatili…
Dá sa kartou?
Záleží na tom, koľko.
A koľko treba?
Koľko mate?
5,5
To je v pohode.
Kedy by to nešlo?
Iba nad 3 eurá!
Prečo?
Lebo su za to vysoké
poplatky, teda rovnaké.
Aha, OK, a prečo to akože
má zaujímať mňa?
Poďte prosím sem.
- Prečo ma potom najprv navlačovala na druhú stranu
pokladne???
Dá sa platiť
bezkontaktne?
Dá, ale nezoberie vám
to platbu (TAK POTOM SA ASI NEDÁ!!!)
Nefunguje vám to?
No nedávno to
namontovali, ale od začiatku to nešlo (Prečo to nereklamovali???)
Nech sa páči, tu je
bloček, dám vám ho k tomu.
A zabalila to do čierneho sáčku (Švaňto sa ma pýtal prečo so
sebou nosím sáčok na odpadky. Musel som mu vysvetliť, že do toho mi tú knižôčku
zabalili.)
Úprimne? Od tohto “kníhkupectva” som ani nič iné nečakal)
Ponaučenie
My ľudia sme v najhlbšej podsate veľmi jednoduchí.Netreba nám vela.Stačí pozdraviť, poradiť, nevnucovať sa, odporučiť, usmiať
sa. Preto ľudia radi nakupujú v Martinuse, a preto si motivačnú literatúru kúpim radšej z pohodlia
domova v UPbooku, nebudem musieť
čumieť na tú tupú **** čo jej rodičia nedali základy slušnosti.
Škoda, že tá kniha je taká ironická a dvojzmyselná. Lebo za
“servis” si “pani predavačky” v Lučenci nezaslúžia ani deravý groš.
Škoda, že si neuvedomujú, že oni sú tam pre zákazníkov a nie
naopak.
Amen
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára